Studené, horúce aj obchodné. Vojny
Európska komisia vo svojej novej prognóze znížila odhady rastu našich hlavných obchodných partnerov v budúcom roku. Pomalý rast čaká najmä ekonomiky zamerané na priemyselnú výrobu. Zvolenie Donalda Trumpa za staronového prezidenta Spojených štátov a príklon k protekcionistickej obchodnej politike však zvyšuje riziko pokračujúceho spomaľovania medzinárodného obchodu. Dobrou správou je, že Slovensko, spolu s ostatnými krajinami V4, patrí ku krajinám s nižšími priamymi obchodnými tokmi s USA.
Podľa Európskej komisie HDP eurozóny v budúcom roku porastie o 1,3 %. Pôjde o mierne zrýchlenie z 0,8 % rastu predpokladanom v tomto roku. Ekonomiky bloku by malo podporiť oživenie po inflačnom šoku sprevádzanom zvyšovaním reálnych miezd a poklesom úrokových sadzieb. Situácia u našich hlavných zahraničných partnerov však vyzerá menej priaznivo. Prognózovaný rast HDP pre Nemecko v budúcom roku na úrovni 0,7 % je o 0,3 p. b. nižší ako v jarnej prognóze. Nemecko v tomto roku čelí viacerým problémom (politická nestabilita, kríza v priemysle), pre ktoré sa nedarí rozbehnúť oživenie ekonomiky. To negatívne vplýva aj na našich blízkych obchodných partnerov vo V4, ktorých predpokladaná ekonomická aktivita, s výnimkou Poľska, bola taktiež zrevidovaná smerom nadol. Problémom je najmä priemysel s už dva roky stagnujúcim dopytom. Na druhej strane stoja ekonomiky primárne orientované na služby, ako napríklad Španielsko a Taliansko. Španielsku sa už dlhšie darí prekvapovať robustnosťou a stabilitou ekonomického vývoja, vďaka čomu ide o jedinú z väčších krajín eurozóny, ktorej prognóza bola revidovaná smerom nahor s očakávaným rastom HDP na úrovni 2,3 %.
Neistotu do ďalšieho vývoja v menovom bloku vnáša aj zvolenie Donalda Trumpa za staronového prezidenta Spojených štátov. Jeho predchádzajúce úradovanie bolo poznačené zavádzaním viacerých protekcionistických opatrení s negatívnym vplyvom pre medzinárodný obchod. Uvaľovanie ciel a obmedzení na dovážaný tovar sa očakáva aj počas výkonu mandátu v druhom volebnom období. Výhodou eurozóny ako aj EÚ je, že veľká časť obchodu sa odohráva s obchodnými partnermi v rámci bloku. Vďaka tomu je riziko negatívnych vplyvov nižšie. Napriek tomu existujú krajiny a odvetvia, ktoré môžu byť prípadnými clami zasiahnuté nadproporčne. Najčulejšie obchodné styky s USA udržuje Írsko, pri ktorom podiel USA na celkovom zahraničnom obchode s produktami dosiahol v roku 2023 až 22 %. Drvivú väčšinu obchodu pritom tvoria írske vývozy chemických a farmaceutických výrobkov do USA (približne 70% írskeho exportu do USA). Z väčších krajín eurozóny čelia negatívnemu riziku spojenému s uvalením ciel hlavne Nemecko a Taliansko. Obe krajiny exportujú do USA približne 10 % svojho exportného tovaru, pričom ide najmä o autá a iné mechanické zariadenia. Práve tie môžu byť clami ovplyvnené vo výraznejšej miere. Dobrou správou je, že priame vystavenie Slovenska ako aj ostatných krajín V4 obchodu s USA patrí k najnižším v EÚ na úrovni 2 – 3 %. Napriek tomu až približne 10 % exportu automobiliek na Slovensku aktuálne smeruje práve do USA. Slovenské importy tovarov z USA sú pritom absolútne najnižšie v EÚ v pomere k celkovému obchodu. Riziká pre priemyselné ekonomiky strednej Európy však vyplývajú najmä zo sekundárnych efektov a významnej nemeckej expozícií voči USA.
