Nemecké stavebníctvo pre Slovákov naďalej atraktívne
V dochádzaní za prácou do zahraničia Slováci patria medzi premiantov v Európe. Obľúbenými destináciami sú Nemecko, Rakúsko a Česko. Slovákov v zahraničí najčastejšie nájdete v stavebnom sektore, v hotelierstve, ale rozšírené je aj opatrovateľstvo. Prácu v zahraničí výrazne uľahčuje voľný trh a jednotná mena. Vývoj jej hodnoty je však neistý aj kvôli množiacim sa signálom o spomaľovaní ekonomiky. V nasledujúcich mesiacoch sa pravdepodobne dozvieme, či prevrátená výnosová krivka dlhopisov opäť správne predpovedala blížiacu sa recesiu.
Slovensko má v pomere ku populácii najvyššie záporné migračné saldo v EÚ. Saldo migrácie vyjadruje rozdiel medzi domácou a národnou štatistikou zamestnanosti. Dôvodom nášho prvenstva je najmä veľký počet tzv. pendlerov, čiže ľudí, ktorí bývajú na Slovensku, ale pracujú v zahraničí. Aj napriek rekordnému počtu voľných pracovných miest na Slovensku pravidelne dochádzalo za prácou do zahraničia v minulom roku vyše 116 tisíc našincov. Pendleri tvoria takmer 5 % všetkých zamestnaných na Slovensku, čo je jedno z najvyšších čísel v EÚ. Pred dvadsiatimi rokmi pri vstupe Slovenska do EÚ krátkodobo pracovalo resp. dochádzalo za prácou v zahraničí menej než 90 tisíc ľudí. Po otvorení pracovných trhov v EÚ a v dôsledku vysokej nezamestnanosti na Slovensku sa počet pendlerov v rokoch 2008 a 2016 zvýšil na viac ako 160 tisíc. Naopak, pod úbytok z počtu krátkodobo pracujúcich Slovákov v zahraničí sa podpísali ekonomické krízy v rokoch 2009 a 2020.
Až tretina zo Slovákov pracujúcich v zahraničí cestuje za prácou do Nemecka. Po ňom nasleduje Rakúsko a Česko, kde vlani pracoval každý štvrtý a každý piaty pracujúci mimo SR. Najviac Slovákov sa v zahraničí uplatní v stavebníctve, ktoré zamestnáva až 40 % pendlerov. Ďalšie pracovné príležitosti nájdu Slováci v zahraničí aj v priemysle, opatrovaní ale aj v hotelierstve a gastronómii. Vo väčšine krajín okrem Rakúska vzhľadom na prevahu práce v stavebníctve a priemysle jednoznačne dominujú muži. Relatívne najviac ich dochádza z Prešovského kraja, po ňom nasleduje Košický a Žilinský kraj. Do Rakúska naopak dochádza približne rovnaký počet žien a mužov. Najpočetnejšou skupinou z pracujúcich Slovákov v Rakúsku sú opatrovateľky. Až dve tretiny z nich pochádza z ekonomicky slabších regiónov: z Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja. Medzi slovenskými opatrovateľkami v Rakúsku prevažujú staršie ročníky, pričom viac ako polovica má nad 50 rokov.
Najdlhšia inverzia výnosovej krivky dlhopisov v histórii sa končí. Uvoľňovanie menovej politiky doma aj v zahraničí prispieva k poklesu krátkodobých úrokových sadzieb. To sa odráža aj na dlhopisovom trhu, kde úročenie dvojročných dlhopisov po približne dvoch rokoch opäť pokleslo pod výnos desaťročného dlhopisu. Zaujímavosťou je, že prevrátenie výnosovej krivky doteraz celkom spoľahlivo korelovalo s prichádzajúcou recesiou. Obavy z ekonomického poklesu pritom v poslednom období začínajú narastať. Hoci ekonomika Spojených štátov naďalej pokračuje v robustnom výkone, známky poľavovania sa začali objavovať na trhu práce, čo krátkodobo vnieslo nervozitu na finančné trhy. FED v tomto kontexte prekvapil pri svojom prvom znížení úrokových sadzieb od pandémie, keď sa rozhodol pre pokles až o 50 b. b. oproti tradičným 25 b.b., čo vyvolalo špekulácie o stave ekonomiky. Situácia v eurozóne je o niečo komplikovanejšia. Vysokofrekvenčné indikátory naznačujú slabú ekonomickú aktivitu v treťom kvartáli. Chladnúci dopyt sa odráža aj na spomaľovaní inflácie, ktorá v niektorých krajinách už podlieza inflačný cieľ ECB. Ďalší vývoj menovej politiky je preto neistý. ECB pod tlakom spomaľujúcej ekonomiky môže pristúpiť k rýchlejšiemu poklesu sadzieb, čo sa odrazí aj na výmennom kurze EUR/USD, ktorý bol v poslednom období silno závislý od rozdielov v nastavení menovej politike medzi kontinentmi.
